"Jedno percento z nás sú ľudia, ktorí sú vždy čestní a nikdy by nič neukradli. Ďalšie jedno percento tvoria nepoctiví ľudia, ktorí sa budú snažiť ukradnúť vám televíziu; žiaden zámok vás pred nimi neochráni," píše Ariely a dodáva, že "účelom zámkov je chrániť vás pred 98-percentami zväčša poctivých ľudí, ktorých by mohlo lákať otvorenie vašich dverí".
Dan Ariely teda tvrdí, že ľudia sa nedelia na čestných a nečestných, a svoje slová opiera o sériu pokusov, ktorými podrobil tisícky ľudí. Pre tých, ktorým sa nechce čítať jeho článok z The Wall Street Journalu, vyberám niekoľko zaujímavostí:
- s výnimkou niekoľkých extrémnych prípadov je správanie väčšiny ľudí motivované dvoma faktormi - na jednej strane chceme mať z podvádzania čo najväčší úžitok, na strane druhej chceme sami seba vidieť ako čestných a ctihodných ľudí;
- to potvrdzuje aj pokus, pri ktorom dostali účastníci šancu získať drobnými podvodmi rôzne množstvo peňazí. Ukázalo sa, že ak "bolo v hre" napríklad 10 dolárov, ľudia podvádzali menej, ako keď mohli získať menšiu sumu - ak by fixľovali pre veľké peniaze, necítili by sa dobre;
- výskum tiež ukázal, že pri drobných podvodoch dokonca nehrá významnú úlohu ani riziko, že budeme prichytení;
- ak účastníci výskumu mohli podvodmi získať žetóny, ktoré si následne mohli zameniť za hotovosť, podvádzali dvakrát viac, ako keď podvádzali priamo pre peniaze;
- podvádzanie je nákazlivé: ak je medzi nami niekto, kto určite švindľuje, sme náchylní robiť to tiež;
- pripomenutie etických pravidiel má tiež vplyv na mieru podvádzania: keď výskumníci študentom pripomenuli školské pravidlá či Desatoro, nezaznamenali žiadne podvody. Zaujímavé je, že aj ateisti po tom, ako prisahali na Bibliu, nepodvádzali.
Apropo, v tejto súvislosti som si spomenul na výskum, ktorý potvrdil, že moc ľudí naozaj korumpuje.
