Prvé jarné dni sú tie najkrajšie chvíle v roku. Ulice sú celé vyzadočkované (Viliam Klimáček) a slečny svojvoľne a po priehrštiach rozhadzujú sukne kolenami (Ján Šimonovič). Ak ste tak ešte neurobili, vezmite si po práci poéziu a choďte do prírody. Pomáha to.
Čo s nami spraví
jeden slnečný jarný deň!
Mesto má zrazu priestor
a my sa vznášame
ešte aj na schodíkoch
natrieskaného autobusu.
Dobehne doň magnetická žena.
Alebo ju privial južný vietor?
Ukradomky
všetkými zmyslami
vdychujem jej dvíhajúce sa prsia
a chvíľu sa mi marí,
že plávam vo vlnách jej tela.
Pocítim, že sme spätí
tajomným prúdením,
ktoré sa odpradávna usilujú zachytiť vo veršoch
básnici.
Na najbližšej zástavke sa na mňa zrazu usmeje,
a kým sa mi zas vráti pohyb, reč,
je preč.
(Ján Zambor: Pá, motýľ)
