„Starých ľudí – typicky ‘nezapadajúcu skupinu’ – si už nevážime ani pre ich skúsenosti, ani pre ich múdrosť, ba ani pre ich slabosť a zraniteľnosť. (...) Veď sú to dedinčania, možno mečiarovci, komunisti, kostolné baby, senilní sklerotici, ktorí neovládajú manažérsku angličtinu ani prácu s PC, majú divný vkus, divné zvyky, divné volebné správanie, sú závislí od zdravotnej starostlivosti, skrátka zavadzajú.“
