Ani neviem, o čom tento týždeň písať. Niet témy, niet inšpirácie a frflať na Vianoce sa neodvážim, aby som nepôsobil depresívne (a tuctovo). Dosť, že mi hrá (nádherne, no smutne) Bill Evans. Budem teda skromný na slovo...
Ale môžeme urobiť malý obchod. Vy si trošku poobzeráte nový imidž Bútľavej vŕby a dáte mi vedieť, ako sa vám páči. A ja – aby som vám nebol nič dlžný – sem napíšem nejaký citát od niekoho rozumného (?), aby ste si z návštevy tohto blogu niečo odniesli. Platí? :)
Verím, že súhlasíte a podelíte sa so mnou o svoje názory, pripomienky, (slušné!) návrhy a vylepšenia. Budem vám za to nesmierne povďačný.
Takže, citát na tento týždeň... Otváram svoje poznámky na náhodnej strane... a... výborne! Tak predsa len sa tej depresii nevyhneme, ešte ju dokonca prehĺbime. Ale čo už, aspoň budem v tejto škoricovo-vianočnej atmosfére iný. Vyberám zo zbierky J. H. Krchovského Noci, po nichž nepřichází ráno:
Chci-li zmizet beze stopy
nebudu se v řece topit
- uložím svou kůži línou
na dno vany s kyselinou.
Zatímco si chystám lázeň
přemýšlím a krotím bázeň:
- jak, až budu rozežraný
vytáhnu pak zátku z vany?
Pomohu si mechanikou!
- spojím drátem zátku s klikou
a jak někdo chytne kliku
pohřbí mě i bez hrobníků.
Jsem si jist, že každopádne
zústane má duše na dně...
já vyteču stokou z vany
duša usne do nirvány.
Hovno nelze umýt mejdlem...
to, co není, zničit nejde
jen to nic, co trápí hlavy
kanálem se neodplaví...
Odpusťte mi za tento prapodivný príspevok. Na viac dnes nemám :) Želám všetkým krásne, no najmä pokojné sviatky!
