--Tieto riadky sa mi píšu veľmi ťažko. Ešte som nič poriadné nevytvoril, a predsa podchvíľou zvažujem, či vôbec mám pokračovať. Či sa vôbec patrilo začať! Či je text vhodné zverejniť. Píšem s vedomím, že možno všetko čochvíľa zmažem a nik to nikdy neuzrie. Prežívam vnútorný boj, ktorý neviem, ako skončí. Netuším totiž, či konám správne... Možno si predsa len ľahnem do postele a budem v sebe dusiť tie myšlienky, pocity, útrapy... Smútok. A možno nie...
--
... až raz, v septembri minulého roku, sa odmlčal. Z ničoho nič. Bez varovania. Darmo som každý deň otváral jeho blog, žiadne nové články neprichádzali. Netušil som, čo sa stalo. Možno odišiel na dovolenku, pomyslel som si. Možno potrebuje oddych, iba sa na chvíľu odmlčať.
Čakal som. Dlho...
... pred týždňom som sa rozhodol, že ho vypátram. Túžil som urobiť s ním rozhovor. Veril som, že ma neodmietne. Úplnou náhodou som sa dostal na adresu jednej ankety a... bol som šokovaný.
Jej bývalý - môj idol, skutočná osobnosť - podstúpil operáciu mozgu a ostal čiastočne ochrnutý! Je úplne odkázaný na pomoc iných a čaká ho liečenie v Kováčovej. Hoci ho nepoznám osobne, táto správa ma zastihla nepripraveného. Bol som prekvapený a zdrvený.
Človek si v momente pripadá bezmocný. Zadlávi ho smútok... (Ale dosť bolo zbytočných slov!)
JB, držím Ti palce! Nech sa na Teba usmeje šťastie, pretože Ty sám si šťastím pre celé svoje okolie!
