Zbavili sme sa jej rýchlo. Ja som sa ani nerozlúčil. Nepovažoval som to totiž za dôležité a dodnes si nemyslím, že bola takého gesta hodná. Do bytu sme ju už nevpustili a ja som si užíval príjemné detstvo. Aj spánok som mal pokojnejší.
Pravdou síce je, že sa naše cesty ešte niekoľkokrát skrížili a ja som ju ešte občas stretol. Strávili sme spolu pár (niekedy aj príjemných) chvíľ, ale vždy to bolo len dočasné - na dovolenke, u tety v Čechách, na súťažiach, keď som bol ubytovaný na internátoch...Už druhý týždeň som na výške a bývam v podnájme. A čo čert nechcel, je tam aj ona! A sme zas spolu! Včera večer som ju už chcel z postele vyšmariť. Už ani nevonia tak lahodne, ako keď som bol malý a trávil som s ňou každú noc. Neviem, ako dlho to s ňou vydržím.
Veru, ja a posteľná plachta nie sme dobrý pár...
