Nečakanie

Tak som si povedal, že zas začnem čítať knihy. Však je najvyšší čas! Kým som chodil na gympel a neustále vytváral dojem systematickej prípravy z hodiny na hodinu, veľa času nebolo. Teraz je leto, a je hádam neslušné prežívať časť slnečných dní nad knihou, ale už nemôžem ďalej zaháľať. Na čo čakať? Musím opäť začať čítať, lebo nikdy v živote nestihnem načrieť dostatočne hlboko do sveta literatúry. Odkladať túto milú povinnosť na neskoršie, keď sa zaradím medzi pracujúcu vrstvu, či nebodaj na časy šťastného prežívania dôchodku, by bolo nesporne omylom. Ba dokonca životnou chybou! Však ťažko povedať, či budem vedieť kde mám zuby, a čo ešte aby som sa utápal v knihách!

Nečakal som dlho a hopsa hejsa, zutekal som do knižnice. Nečakanie na Godota som považoval za príjemný a humorný začiatok. O tejto knihe som na maturách splietal dve na tri a pritom som ani netušil, o čom je... Dnes už viem! Prelúskal som sa ňou a som nadmieru spokojný.

Zajtra sa chopím diela Silný pocit čistoty. Čo bude ďalej, netuším. Ale je z čoho vyberať!


Dialóg opäť humoristický (Lasica a Satinský, Nečakanie na Godota, 1968):

S: Vravíte, že je najkrajšia? Na tú si počkám.
L: Nebude vám prekážať, že je rozvedená?
S: Mne na tom nezáleží. Ale možno to bude prekážať mojej manželke.
L: Nuž manželstvo - je manželstvo. Veru tak.
S: Čo sa mňa týka, nemôžem sa sťažovať.
L: Vám je hej. Vy ste sprostý. Ale čo ja? Ktorá pôjde za intelektuála?

Aha, takže tým to bude! Už viem, kde je pes zakopaný! :o)

Tweet